1::fav

- tu v tomto úvode treba pripomenúť, že jeho úlohou je napr. priblížiť základnú informáciu alebo rozviesť ju , či je to informácia o vrchu a ak áno z akej oblasti ( história, príroda) a ďalej aj tie oblasti rozviesť na lokality, alebo či o program, v ktorom sa budeme venovať nejakej vednej disciplíne, alebo odboru DVS, alebo inej činnosti DVS

- každý program musí končiť odkazom na iný program tzv. „most“

- každý program bude nahrávaný na pás - diktafón

- pred použitím nejakého materiálu v programe ho treba uviesť, čo podľa možnosti do podrobnosti ( nahrávka – autor, kde, kedy,, písomnosť – o čom z kade, ako sa ku nej kto dostal, kedy )

1. Zvučka

2. Povedať stručne históriu dobíjania tohoto vrchu nami plus uvítať hostí

3. Povedať rozdelenie ( hore )

4. Povedať program a priblížiť ho spolu so začlenením

( celkovo 7 programov, základových – 2 ( strmá cesta, štyri deje..) , rozvádzací – 1 ( kontexty stôp v regióne) , zhrňujúci ( Veľká pustatina ) , dokladajúci ( strmá cesta 2 )

5. Zaželať

PRVÁ ČASŤ A

Prvá časť A by mala byť akým si základom, na ktorý sa bude v neskoršom programe stavať. A preto do tejto časti hlavne do prvého programu treba umiestniť len holý materiál.

8.10 hod - Strmá cesta 1 - výstup do Tábora DVS na Mníchu

Flóra - V. Bariak
Fauna - F. Kubiš
Povesť- M. Paľko

MIESTO – priestranstvo pri rezervoáre

ÚLOHA – povedať holý základ

Vladík Bariak – Flóra – iba povedať, ktoré druhy z lúčnych a ktoré z lesných porastov sa tu nachádzajú a zároveň nadviazať akýsi most s ďalším programom, ktorý zaujme poslucháča ( napr. prečo sú tu len tieto porasty)

Fiat Kubiš – priblížiť stručne faunu a tiež nadviazať taký nejaký most s ďalším programom ale nemuselo by to byť len otázka prečo sa tu nachádzajú ale napr. v akých podmienkach sa skúmali.

Ja Paľko - povedať len čisto povesť a dôvod prečo ju hovorím na tomto mieste. Most vytvorím tím že poviem ďalšie povesti v tábore a že tam uvidia niečo z kláštora

9.00 hod - štyri deje alebo bývalá expozícia múzea A. Kmeťa DVS v prírode - výklad v priravenom priestore o histórii vrchu

Historická časť
Najstaršia časť dejín Mníchu - Kláštor dajne Templársky
Turecký tábor na Mníchu - prelínanie verzii a pravdy
Hospodárska časť
Komplex kameňolomov
Najstaršia pastva v chotáre Detvy

MIESTO : turecký tábor centrála v pripravenom priestore.

ÚLOHA:

- previesť návštevníka bývalou expozíciou múzea všetkými bývalými stanovišťami plus novým dorobeným, ktoré hovorí o budovaní výskumného tábora a o jeho zániku

- pri každom stanovišti by mala byť tabuľka a na nej okrem textu aj odkaz na ďalší program.

- tu pri tomto programe treba dobre urobiť a teda nezabudnúť na rozdelenie tém do disciplín

- pre prvé stanovište venované kláštoru bude odkaz na jeho hľadanie ( fotky a nahrávky z výprav, ktoré boli urobené na jeho hľadanie) uvedené toto bude v programe o 9.30

- pre druhé stanovište venované bude Tureckému táboru odkaz na jeho výskum a podľa možností aj na jeho výsledky, druhý odkaz na lokality tu na okolí a priebeh tureckého plienenia

- pre tretie stanovište venované komplexu kameňolomov bude odkaz na ostatné lokality Mníchu, ktoré boli nejako hospodársky využité, druhý odkaz na lokalitu kameňolomov, ktorou budeme prechádzať v prvej časti B v programe strmá cesta 2

- všetky odkazy budú rozvedené v programe neľahké hľadanie alebo kontexty stôp v regióne okrem druhého odkazu v treťom stanovišti

1. zvučka

2. nulté stanovište venované Múzeu Andreja Kmeťa DVS

3. prvé stanovište (kláštor exponát ako bolo ) – tabuľa nebude, na tabuľu pôjde mapa Mníchu s vyznačenými lokalitami kde by mohol byť kláštor plus bližšie skúmané

4. druhé stanovište ( Turecký tábor - exponáty ako boli ) – mapa tábora, príchod pred týmto stanovišťom čítať úryvok z Medveckého monografie

5. tretie stanovište ( Komplex kameňolomov tabuľa, kopia nápisu, ťažné lano ) – mapa veľkého komplexu kameňolomov

6. štvrté stanovište ( Počiatky výskumného tábora ) stanovište, ktoré je zároveň vstup do stanovej časti tábora teda niečo úzke a vysoké ( kresby, fotky, stručný chronologický zápis našej činnosti na vrchu ).

DRUHÁ ČASŤ - A

Má za úlohu nadväzovať na prvú časť a rozvádzať tie už uvedené „mosty“.

9.30 hod - Neľahké hľadanie alebo kontexty stôp v regióne

Kláštor
Hospodárske využitie
Bitky a vojny
Súčasnosť

Kláštor

Odpovede na položené mosty v predošlých programoch ( v programe štyri deje alebo bývalá expozícia múzea Andreja Kmeťa DVS v prírode – odkaz na hľadanie kláštora )

Uviesť korešpodenciu:

čo som posielal

do Mýtnej………………………………………………odpoveď aj na tabuli

do Budinej………………………………………………odpoveď aj na tabuli

Uviesť výpravy :

na budínske ? alebo podkrivánske ? lazy

na výskumné zbery po Mníchu………………………..sezóna 2000 objav 2001 ryolitový stĺpec

na prehliadanie preliačiny pod táborom……………….26. 7. 2002

1. pustiť časť nahrávky kde sme išli na budínske lazy, porozprávať stručný priebeh, ukázať trasu na mape, vyvrátiť existenciu kláštora alebo bydliska mnícha na tomto skúmanom mieste. a povedať o čo sme sa pri výskume opierali (záchytné body – veľké žriedlo )

2. povedať ako sme chodili na vrch skúmať a čo sme raz po ceste našli ako sme rozmýšľali pri tom či tam môže byť kláštor

3. povedať výsledok prehliadania preliačiny pod táborom a takisto aj povesti alebo hovory, ktoré sa k tomuto miestu viažu.

Bitky a vojny

1. predpoklad že tu bol boli Turci dokument od Medveckého o tábore Turkov

2. Priebeh tureckého plienia na Podpoľaní veľká mapa

3. Detva v čase Rákocsovských bojov ( uviesť predpoklad čerpajúc z toho prvo uvedeného dokladu o nástrojoch, ktoré sa tu našli a nástroje aké sa používali pri opevňovaní dobronivského kostola

Hospodárske využitie

treba nadviazať a zodpovedať mosty aj v tomto prípade – ( v programe štyri deje alebo… bol nadhodený most na všetky oblasti hospodárskeho využitia Mníchu.

1. pripomenúť že výprava do podkrivánsko-budinských lazov nebola len tak nazmar v tejto časti sa vrchu Mních lebo ešte to za Mních považujú sa pred 2. svetovou vojnou ešte stále pestovalo remeslo uhliarstva ( ukázať na mape túto oblasť )

2. Spomenúť jarmok v Podkriváni, ako zástupca hospodárskeho pokroku v oblasti a predpoklad že so smenou polohy cesty sa menila i poloha kde sa odbavovali jarmoky ukázať a povedať v skratke o čom sa píše v dokumentoch o jarmoku

3. povedať niečo o kameňolomoch a ich rozdeleniach ktoré sa ako využívali a kde všade boli, v zhruba v ktorom období a ktorý fungoval do konca.

4. nezabudnúť na využitie Mníchu po stránke pastvy a samozrejme pripomenúť artefakty že patrilo to divínskej župnej správe a správa bola na majery pod vrchom kde boli patričné zariadenia. Poukázať na tabuli na pastvy na Korytárskej strane a všetky dokumenty, ktoré budú k tejto téme dostupné na tabuli (POLOŽIŤ most na program Veľká pustatina, kde uvidia niektoré objekty z času keď sa tu pásavalo na súkromných pastvách. Prebrať otázku znárodňovania a povedať aký dopad to malo na celkový priebeh čo sa týka aj napríklad flóry vyzvať Vlada a povedať ako sa každú jeseň Mních obriadil a s príchodom socializmu sa to prestalo vykonávať Mních pravidelne vyhorieval kravy sa nepásli voľne ale len prechádzajú a robia chodníky úboče sa nekosia zarastajú tŕním, povedať druhy krov ktorým sa tu darí.

Súčasnosť

časť venovaná výsledkom všeobecného výskumu DVS na vrchu pokúsiť sa nadviazať na poslednú tému v predchádzajúcej časti a rozviesť ju aj na rastlinstvo kvetín teda

1. výsledky botanického výskumu, povedať kedy prebiehal

2. výsledky zoologického výskumu, povedať metódy výskumu poukázať na tabuľu kde budú nalepené stopy a nákresy trusu

3. výsledky sociologického výskumu – Feri Kubišz pastierske príhody ( uviesť ho a nadviazať na hospodárske využitie Mníchu po stránke pastvy

4. spomenúť nejaké archeologické prieskumy

5. výsledky dočasného meteorologického výskumu a porovnanie s minulosťou rozdiely medzi výsledkami dole a hore na vrchu

6. povedať ako sa hospodársky vrch využíva dnes ( Smrečina, pastva, zásobáreň vody )

10.30 hod – Veľká pustatina - prehliadka vrchu po vybranej trase

Program má za úlohu previesť návštevníkov ešte pozostalou časťou pastvy Mníchu a zodpovedať, alebo nadviazať na položený most v programe neľahké hľadanie alebo…..

Vybrať sa smerom na „Kukerec“ popri prehradení skál, tu povedať, že takto sa kedysi znčIili medze ale, že toto je už novodobí výtvor na „Kukerci“ tabuľka s výhľadom a upozornením že je tu nebezpečenstvo pádu, zísť po pripravených schodoch. Poukazovať výhľad (plus fotka). Od „Kukerca sa vrátiť popod kríž cez Veľkú rovinu smer čerešne poukázať staršie značenie medzí pripomenúť že tu sa najlepšie hral futbal ale bolo treba dávať pozor aby lopta neskotúľala dole.

Počas prechodu tohto programu bude vedená diskusia o pastierskych hrách Feri Kubišz. Papod kríž prejsť na cestu ku čerešniam pozorovať všetky zaujímavé skaly. Ísť smerom k „Samporo-vej“ peci a stade ísť vyhladnutí do tábora.

12.00 hod - obed

MŇAM – varí Jožo hádam niečo fajn ( ražničí )

DRUHÁ ČASŤ - B až TRETIA ČASŤ

Program zameraní na činnosť Detvianskej vedeckej spoločnosti

13.00 hod - 15.00 hod

1. Zvučka

2. Krátky príhovor o tom že tento blok má za úlohu priblížiť činnosť DVS

3. Uvedenie nášho kolegu a člena Andreja Kurica a povedať jako sa to všetko sformovalo čo sa týka informačného prevedenia okolo DVS

4. Andrejov program

5. Gong

6. Otázky a odpovede

7. Program o dejinách a činnosti DVS Feriho program

8. Otázky a odpovede

9. Zvučka

1)Rádio stanica, rádiový zástupca DVS - Andrej Kuric, v programe bude použité rádio spojenie na živo

Toto je Andrejov Program a ak bude tak bude kvalitný. Použije spojenie na živo s nejakým pánom spod Jaseňova. Porozpráva o svojej činnosti a o svojom stroji, s kým už hovoril.

2)Dejiny a vývoj Detvianskej vedeckej spoločnosti

Feriho program čiže bude pravdepodobne dobrý. K dispozícii bude mať výňatky z kroniky, ktorej je autorom a nejaké materiály na tabuliach ( fotky okolo 50, obrázky, korešpodenciu…)

Ústne podania verzií o vzniku mena pre vrch Mních

1. podanie – Mních preto Mních lebo jeho holý a chudobný na flóru ako mních na majetok. V skutočnosti na Mníchu okrem niekoľko druhov lúčnych rastlín a bodliakových kvetín tu z flóry ako lúčnej nič nerastie. Čo sa týka drevín sú to len kry. Ale za to v iných častiach Mníchu boli ale aj sú lesy. Ešte donedávna existovala rozsiahla hora Smrečina. Tento chudobný porast Mníchu nie je spôsobený prírodnou činnosťou. Je spôsobený silným zásahom človeka do životného prostredia. Na tých holých častiach človek vytvoril pastvu. Mních bola jedným z najstarších pastiev v chotáre Detvy. Ešte koncom 60 rokov pred tým ako družstvo úplne zabralo pasienkové parcely sa v predzimných mesiacoch organizovali každoročne brigády na odstraňovaní povrchových skál a vytínaní krov.

2. podanie – Mních od mnícha ktorý vraj veľké boje zvádzal Tu sa nám núka fakt, že za predpokladu ak je to táto verzia pravdivá je veľká možnosť že išlo o mnícha templára. Templáry bol jeden z rytierskych stredovekých rádov, z ktorých sa prvé zakladali na miestach kade prechádzali križiacke výpravy.

3. podanie – Mních od väčšieho zoskupenia mníchov asi do kláštora Táto verzia sa vzťahuje na 2. verziu. Len sa jedná o väčšie zoskupenie.

4. podanie – Ide o podanie o obyčajnom chlapcovi, ktorý sa stal Mníchom a postavil si chatrč na Mníchu. Chlapec z dediny bol zasnúbený s jednou dievčinou. Ale medzi tým ako sa mali zabrať, teda medzi ich sobášom a zásnubami sa stala taká udalosť. Mládenca povolali na vojnu. Kým prišiel tento mládenec z vojny, tak sa dievčina vydala ale za iného. On bol z tohto veľmi smutný upadol do veľkého žiaľu. Povedal si že keď lásku k dievčine prejaviť nemôže tak ju bude prejavovať len bohu. V tom čase ale peniaze na štúdium za kňaza neboli, tak sa utiahol na tento vrch postavil si chatrč a žil ako mních v úplnej chudobe s láskou k bohu.

Tieto podanie si do dnes rozprávajú v dedinách Kriváň a Korytárky v tesnej blízkosti Mníchu. Prvé 3 náš výskum zaznamenal v Korytárkach a poslednú v Kriváni .

ukážka z programu.. Nepriame určovanie cicavcov

- podľa pošk. drevín

Cicavce sú plaché zvieratá, čiže ich prítomnosť prezrádzajú iba nepriamo zanechané stopy, alebo znaky. Poznáme tri druhy nepriameho určovania cicavcov: podľa stôp, trusu a požerkov (stopy po konzumovaní stravy.) Do celej skupiny požerkov patrí poškodzovanie konárov, kmeňov, koreňov, semenáčov, púčikov a listov. Na Mníchu nieje vôbec ťažké nájsť veveričku podľa stôp na lieskových orechoch. Taktiež ju môžete nájsť v Smrečine (hora na Mníchu) podľa obžerkov na šiškách. Podľa poškodzovania drevín môžeme vystopovať srnca, vevericu, hraboša, zajaca, diviaka.

Začneme srncom – Je veľmi možné stretnúť ho aj osobne, ale v zvolenej téme to znamená že objavujeme kmeň a konáre zodraté od kôry na úseku 20 – 120 cm po celom obvode. Pod kmeňom stopy po hrabaní.

Diviak – odiera kôru na hrubšom kmeni do výsky 1,5 metra. Môžeme nájsť nalepenú hlinu a dlhú hnedočiernu susť do výšky 1 metra. Strháva kôru a lyko. Nie je ťažké ho nájsť v okolí kalužísk a bahnísk.

Hraboš – ohlodáva malé stromčeky, korene, mladé výhonky aj konáre do výšky 50 cm. Zdržuje sa v mladinách v okolí Smrečiny, kde sú vysadené nové stromky a tiež samozrejme na poliach.

Zajac- Poškodzuje korene a konáre do výšky 70 cm. Stopy zuboch sú vodorovné aj šikmé. Zanecháva za sebou zvyšky kôry dlhé 5 – 10 cm. Mimochodom som bol aj účastníkom stretu so zajacom, ale chvalabohu som vyviazol bez zranení. Pár minút po tom som objavil a preskúmal jeho ležovisko.

- podľa trusu

Trus nápadný na toľko že som ho dokázal určiť majú: zajac, diviak, veverica, potkan, hraboš, srnec, myš, jež, lasica, líška. Objaviť zajačie bobky nieje žiadny problém. Hlavne v zime keď sú pri nich aj stopy autora. Zajačí trus tvoria kôpky guľatých, z dvoch strán sploštených bobkov, veľkých v priemere 1- 1,5 cm. V zime sú tvrdé, suché a bledohnedé, v lete mäkké a tmavé.

srnec- jeho trus tvoria elipsovité bobky 1 – 1,4 cm dlhé a 0.8 cm široké. V lete sú obyčajne zlepené. Zaujímavosť: nájsť snrčí trus na dlhších úsekoch nieje nezvyklé, pretože kopytníky sa môžu vyprázdňovať i počas phybu.

hraboš – trus má tvar valčekovitých a na oboch koncoch zaokrúhlených bobkoch. V lete je nápadne zelenkastý.

potkan – trus je na jednom konci zahrotený 1 – 1,5 cm dlhý a 0,4 – 0,6 cm hrubý.

lasica – trus je 2 - 5 mm hrubý. Obsahuje drobné kostičky malých hlodavcov, perie, srsť. Býva umiestnený na výslní, čiže vo vyššie položený miestach.

veverica - jej trus som nemal problém objaviť, pretože v zime, keď sme s Vladom upevňovali búdku pre vtáčiky my až do očí udreli bobky, ktoré sfarbili sneh na žltohnedo. Sú skoro guľaté a 3 – 5 mm veľké.

jež – trus ježa je s trusu hmyzožravcov najnápadnejší. Je pomerne veľký a na povrchu lesklý. Je 3 – 4 cm dlhý a 0.8 – 1 cm hrubý. Najčastejšie ho nájdeme na lúkach a lesných chodníčkoch.

Líška jej trus tvorí 4 – 8 cm dlhý a asi 2 cm hrubý šúľok na konci zahrotený. Zafarbenie trusu môže byť veľmi odlišné. Tiež sa potvora vykadí akurát na vyvýšených miestach.

Diviak – trus je zdeformovaný do nepriameho tvaru. Tvoria ho podlhovasté hrudky. Veľkosť závisí od jedinca. Môže mať pagáčovitý tvar alebo valcovitý tvar s priemerom až 7 cm.V čerstvom stave je čierno zelenkastý, po čase však vybledne.

4. STANOVIŠTE - POČIATKY BUDOVANIA A KONIEC VÝSKUMNÉHO TÁBORA DVS NA MNÍCHU

2000 – prvá výprava na Mních – vyhotovenie prvej sondy ( A )

- počiatky budovania tábora (ohnisko, prístrešok)

sezóna 2000 – výskumné plochy P1 – P4, výskum flóry

- tábor – prístrešok, stožiar, informačná tabuľa

sezóna 2001 - sondy S2, S3

čiastočná rekonštrukcia prístrešku, osadenie novej

informačnej tabule, prvá verejná prednáška

28. 3. 2002 – založenie múzea DVS v prírode

sezóna 2002 - vybudovanie nového prístrešku

1. 4. 2002 - schválenie nového prísneho zákona o pamiatkach

29. 4. 2002 - demolácia múzea a tábora , zakrytie výskumných plôch

MÚZEUM ANDREJA KMEŤA DVS V PRÍRODE

Múzeum bolo založené v roku 2001 počas druhej výskumnej sezóny. Slúžila ako reprezentačná inštitúcia Všeobecného výskum DVS na Mníchu. Počas druhej výskumnej sezóny bola uskutočnená verejná prednáška v prenosnom prednáškovom stane výskumu. V tomto období bola vybudovaná aj informačná tabuľa. Cez tretiu sezónu sme vybudovali expozíciu múzea s niektorými nálezmi zo všetkých lokalít Mníchu. Expozícia sa delí na štyri časti. Múzeum bolo zdemolované po mesiaci jeho existencie. Na prvom ročníku Festivalu amatérskej vedy 15. 8. 2002 bolo znovu uvedené jako dočasná rekonštrukcia v jednom z mnoho programov

MNÍCH - KALENDÁRIUM:

5.7. – cyrilometodská sv. omša pri rovnomennom dvojkríži

August druhý týždeň – festival amatérskej vedy DVS

Pripravili sme pre Vás sprievodcu tak si ho nezabudnite zobrať a samozrejme prečítať pri prechode lokalitou.

ANDREJ KMEŤ

(1841 - 1908)

Najvýznamnejšia zakladateľská osobnosť múzejníctva na Slovensku, katolícky kňaz, vedec, zberateľ, ľudovo-výchovný pracovník. Zakladateľ Slovenského vedeckého spolku, prvý predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti, zakladateľ a budovateľ Slovenského národného múzea v Martine.

Naše služby:

Odborné prednášky, publikácie, dokumentačná činnosť, poskyt informácii

Môžete nás tu navštíviť každú výskumnú sobotu a každý výskumný deň . Tieto sú vopred ohlasované na našej webovej stránke.

email : dvs1@atlas.sk

internetová stránka:

www.mojweb.sk/dvs/dvs1_index.htm

www.mojweb.sk/FAV/index.htm

ČESTNÝ HOSTIA 1. ROČNÍKA FAV-u:

Zoznam:

Jozef Brhlík - Detvianska vedecká spoločnosť

Ján Karlík - Detvianska vedecká spoločnosť

Dominik Václav - Priateľ, ĽH Perina

Peter Jamnický - Priateľ

Martin Ďurkovic - Priateľ

Michal Ďurkovic - Priateľ

Martin Žilka - Priateľ, člen Mladých historikov PM Detva

Organizačný výbor:

František Kubiš - Detvianska vedecká spoločnosť

Vladimír Bariak - Detvianska vedecká spoločnosť

Andrej Kuric - Detvianska vedecká spoločnosť

Michal Paľko - Detvianska vedecká spoločnosť

AKÁ BOLA REALITA: z pozvaných hostí prišlo celkovo 5 a to – Jozef Brhlík, ktorý robil súčastne aj kuchára, Dominik Václav, Martin Ďurkovic, Michal Ďurkovic a Peter Jamnický. Čo sa týka organizačného výboru dvaja sa pre pracovnú zaneprázdnenosť a neprítomnosť v kraji nemohli zúčastniť a to Vladimír Bariak a Andrej Kuric. To malo aj priamy dopad na programovú štruktúru festivalu, nakoľko títo členovia DVS mali priamo zasahovať do programu svojimi výstupmi a blokmi. Takto ich programi boli náhle zrušené a neuvedené. Avšak na tohtoročnom druhom ročníku FAV –u sa podarilo uviesť program minuloročný a to Andrej Kuric – spojenec DVS po sieti rádio.

Prvý ročník FAV nebol len akýmsi povinným ako sa hovorí stretnutím „bifľošov“ ale okrem širokého spektra poznatkov, ktoré tu boli uvedené to bolo aj priateľské stretnutie plné vtipu a zábavy. Koniec koncov už v prvom programe Strmá ceste 1 boli až príliž humorne priblížení členovia DVS. Na pripomenutie túto charakteristiku aj pripomíname aspoň z časti v tejto brožúrke. Takisto tu pripomíname aj výber tých lepších vtipných výrokov, ktoré účastníci 1. ročníka Festivalu amatérskej vedy 21. 8. 2002 v jednu teplú augustovú stredu vyslovili.

K úvodnej tabuli Múzea:

kresby: Múzeum A. KMEŤA DVS na Mníchu (5), fotka exponátov 2. stanovišťa

K tabuli o počiatkoch budovania a zániku výskumného tábora DVS na Mníchu

KRESBY:

Plán rekonštrukcie prístrešku (1), Návrh vstupu do múzea DVS v prírode na Mníchu (2), Vizuálny plán tábora na Mníchu (3), Rozostavaný prístrešok (4), fotka exponátov 2. stanovišťa

Na program neľahké hľadanie alebo kontexty stôp v regióne :

v časti o kláštore:

fotky z prvej výpravy 2 kusy plus vyhotovený nákres objektu, nákres ryolitového stĺpca nájdeného pod kukercom a nákres okolia nálezu, nákres preliačiny aj s prípadným zaznačeným objektom

v časti o bitkách a vojnách :

mapa s vyznačenými bojiskami v tureckom plienení